Čo sú to myšlienkové mapy a ako sa tvoria: 9 jednoduchých krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy
Ľudia používali vizuálne formy prezentácie, organizovania a porozumenia informácií už od staroveku. Ale až v roku 1970, bola myšlienková mapa formálne vyvinutá, výskumníkom a pedagógom Tonym Buzanom.
Myšlienkové mapy sú diagramy predstavujúce úlohy, slová alebo položky pospájané a usporiadané okolo hlavného konceptu alebo predmetu záujmu.
Myšlienková mapa využíva nelineárne grafické usporiadanie, ktoré užívateľovi dovoľuje vytvárať intuitívnu štruktúru okolo hlavného predmetu. Pomocou nich viete premeniť dlhý zoznam monotónnych informácií na farebný, ľahko zapamätateľný a dobre organizovaný diagram, ktorý pracuje spôsobom podobným prirodzenému vykonávaniu úloh vášho mozgu.
Pri vytváraní vašich myšlienkových máp, nezabudnite na vizualizáciu. Používajte rôzne farby, obrázky, vyznačujte vzťahy medzi jednotlivými vetvami, robte si v nich poznámky, priložte súbory, ktoré vám pomôžu alebo ich potrebujete pri vykonávaní jednotlivých úloh myšlienkovej mapy.
9 jednoduchých krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy:
1. Začnite v strede.
Je jedno či myšlienkovú mapu kreslíte rukou na papier alebo ju vytvárate v softvéri určenom na ich tvorbu. Pri tvorbe myšlienkovej mapy je dôležité, aby jej hlavná myšlienka alebo problém, ktorý sa snažíte vyriešiť bola umiestnená v strede myšlienkovej mapy. Toto otvára priestor myšlienkovým pochodom vášho mozgu. Od nej sa následne budú odvíjať všetky vetvy myšlienkovej mapy. Je vhodné si k hlavnej idei pridať alebo nakresliť obrázok, ktorý ju evokuje. To vám pomôže pri asociácii v ďalšom kroku.
2. Brainstorming.
Keď sa zamyslíte nad hlavnou ideou, zapíšte si všetky myšlienky, ktoré vás v súvislosti s ňou napadnú. Každá myšlienka je dobrá a môže vám pomôcť pri riešení problému.
3. Usporiadanie ideí.
Ako náhle ukončíte brainstorming k danej téme, je dôležité, aby ste vami vyprodukované myšlienky usporiadali a nevyhovujúce odstránili. Týmto spôsobom vytvoríte základnú databázu obsahu vašej myšlienkovej mapy.
4. Priradenie myšlienok k hlavnej idei.
Po vytriedení a usporiadaní myšlienok z brainstormingu, je potrebné ich v logickej následnosti priradiť k hlavnej idei. Každá z myšlienok priradená k hlavnému cieľu bude predstavovať jednu z vetiev myšlienkovej mapy. Týmto spôsobom vytvoríte prvú líniu vetiev mapy.
5. Používanie farieb a obrázkov (vizualizácií).
Na to, aby váš mozog vytváral asociácie a vybavoval si jednotlivé informácie, je dôležité využívať pri tvorbe myšlienkovej mapy rôzne farby a obrázky. Keď budete potrebovať údaje z vami vytvorenej myšlienkovej mapy, farebné odlíšenie jednotlivých vetiev a vizualizácia jednotlivých myšlienok, vám napomôže, aby si váš mozog spomenul. Takto si ľahšie spojíte súvislosti a jednotlivé informácie o danej téme.
6. Rozvetvovanie myšlienkovej mapy.
Už ste si vytvorili základné myšlienky vašej myšlienkovej mapy. Teraz je potrebné sa zamyslieť nad každou z vami zvolených myšlienok a zapísať si k nim podrobnejšie informácie.
Ak pomocou myšlienkovej mapy chcete vyriešiť problém, prvou vetvou budú buď možné riešenia daného problému alebo otázky pomocou, ktorých sa budete snažiť nájsť riešenie. Takýmito otázkami sú: Kto? Čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako? Na ne sa následne budete snažiť nájsť odpovede. Nad každou z nich sa zamýšľajte samostatne.
V rozvetvovaní pokračujete dovtedy, pokým nemáte váš problém rozobratý do čo najmenších detailov.
7. Vytváranie vzťahov.
Teraz máme vytvorenú myšlienkovú mapu. Keď sa na ňu pozriete, začnú sa vám vynárať súvislosti a vzťahy medzi jednotlivými vetvami. Tieto je dôležité zaznačiť a zapísať si aké vzťahy medzi nimi existujú, či od seba závisia alebo ich musí vykonávať rovnaká osoba.
8. Zaznamenanie informácií o vetvách myšlienkovej mapy.
Ak plánujeme alebo máme stanovený termín dokončenia danej úlohy, je užitočné si v myšlienkovej mape zaznačiť termíny vykonávania jednotlivých aktivít v rámci projektového plánu, aby ste ich mali vždy na mysli.
Podobne je dobré si ku každej aktivite určiť zodpovednú osobu za jej vykonanie.
Ďalej tu môžete určiť priority jednotlivým úlohám, čo vám zjednoduší a napovie pri usporiadaní jednotlivých aktivít do logickej nadväznosti.
9. Pridávanie súborov a poznámok.
V prípade, ak potrebujete k vykovaniu úloh alebo rozpamätaniu sa viac informácií, môžete si k nim pripojiť súbory rôzneho formátu alebo jednoducho si k nim napísať poznámku. Tieto rozširujúce informácie vám pomôžu pri kreatívnejšom myslení.
Určite si vyskúšajte vytvoriť si vlastnú myšlienkovú mapu a sami zistíte, aké užitočné je ich využívať.
Ak vás myšlienkové mapy zaujali a chcete sa s nimi naučiť efektívnejšie pracovať, prihláste sa na kurzy tvorby myšlienkových máp v softvéri MindJet MindManager.
<a href='http://www.freepik.com/free-vector/analytical-and-creative-brain_769352.htm'>Designed by Freepik</a>
